The Good Man

Dobrý človek

Celú noc nespal. Pre bolesť. Nie však v srdci.
V ňom vždycky horel plameň nehynúci,
pahreba lásky, čistý ľudský zrak.
Za také dary letíš hoci nad oblak,
za také dary tvoje srdce rastie
a rozhadzuje svetom najprostejšie šťastie,
láskavý tlkot, najvrúcejší cit,
ten, ktorý nevie ani napalm spopolniť.
Celú noc nespí. Na všetkých myslí ľudí,
ktorých už bolesť nikdy neprebudí,
budú rásť pod slnkom, čo nikdy nehasne,
a šepoce si: To bude úžasné...

- Vladimír Reisel, Milovaní milujúci, 1954

 

The Good Man

He didn’t sleep all night. Because of pain. But not in the heart.
In it the never-ending flame was always burning,
the ember of love, the pure human vision.
For such gifts one flies above the clouds,
for such gifts one’s heart will glow
and scatter the world with the simplest happiness,
the gentle beat, the most ardent feeling,
the one that not even napalm can cremate.
All night he doesn’t sleep. He thinks of all those people,
whom pain has never awaken,
who will grow under the sun, that will never go out,
and he whispers to himself: it will be wonderful…
 
- Vladimír Reisel, Milovaní milujúci, 1954